Po svojom verejnom predstavení v Číne začiatkom mája 1992, bol Falun Gong jednou z mnohých skupín čchi-kungu registrovaných v Čínskej asociácii pre výskum chi-kungovej vedy, ktorá bola vládnou organizáciou. Niekoľko rokov sa táto meditačná prax tešila oficiálnemu uznaniu a dokonca podpore.
Semináre Falun Gongu sa konali v Sieni hrdinov ľudu a na čínskych veľvyslanectvách od Paríža po New York. Viacerí vládni predstavitelia a funkcionári Čínskej komunistickej strany (ČKS) sa tejto praxi venovali tiež.
Marec 1996 • Falun Gong vystúpil z Čínskej asociácie pre výskum čchi-kungovej vedy, pretože odmietol vyberať peniaze za cvičenie podľa požiadaviek združenia a chcel byť nezávislý od zásahov vlády alebo ČKS.
Takmer okamžite potom sa v miestnych médiách kontrolovaných ČKS začali objavovať články kritizujúce Falun Gong. Úrad verejnej bezpečnosti začal nasledovníkov Falun Gongu špehovať a knihy Falun Gongu (v tom čase už národné bestsellery) bolo zakázané ďalej vydávať. Hoci sa praktizovanie Falun Gongu naďalej rozvíjalo a v roku 1998 bol počet jeho nasledovníkov odhadovaný na 70 miliónov, stupňovalo sa aj obťažovanie a sledovanie praktizujúcich.
V apríli 1999 v meste Tianjin vyšiel článok, ktorý zosmiešňoval Falun Gong. Autorom bol švagor riaditeľa kancelárie Verejnej bezpečnosti a zároveň člen vplyvnej Stálej komisie politbyra ČKS, Luo Gan.
V dňoch 19. – 24. apríla praktizujúci Falun Gongu zorganizovali pred redakciou novín demonštráciu, kde požadovali stiahnutie tohto výtlačku novín, čo je zákonný postup, ktorý viedol k stiahnutiu novín v podobných prípadoch, ktoré sa vyskytli na iných miestach Číny koncom 90. rokov. Tentoraz však Úrad verejnej bezpečnosti v Tianjine vyslal poriadkovú políciu, aby zbila praktizujúcich Falun Gongu, ktorí sa sem prišli odvolať, pričom mnohých praktizujúcich zranila. 45 ľudí polícia zatkla.
Keď praktizujúci Falun Gongu požiadali o prepustenie zadržaných, bolo im povedané, že polícia koná na základe pokynov z Pekingu a že zatknutí praktizujúci nebudú prepustení bez povolenia z Pekingu. Polícia v Tianjine praktizujúcim Falun Gongu navrhla, že ak chcú protestovať, musia ísť do hlavného mesta. „Len ak pôjdete do Pekingu, môžete problém vyriešiť.“
25. apríla sa 10 000 – 20 000 praktizujúcich Falun Gongu pokojne zhromaždilo pred Ústredným odvolacím úradom. Bezpečnostné sily ich usmernili, aby sa zároveň zhromaždili aj pred ústrednou vládnou budovou Zhongnanhai.
Niekoľko ľudí z Falun Gongu sa stretlo s vtedajším premiérom Zhu Rongjim a s ďalšími najvyššími predstaviteľmi, aby požiadali o ukončenie obťažovania Falun Gongu, o zrušenie zákazu zverejňovania učenia Falun Gongu a o prepustenie praktizujúcich z Tianjinu. Zhu ubezpečil prítomných, že strana nie je proti Falun Gongu a súhlasil s prepustením zadržaných praktizujúcich. Večer následne Tianjin prepustil všetkých zadržaných praktizujúcich Falun Gongu v súlade s pokynmi ústrednej vlády.
Jiang Zemin sa hnevá: Komunistická strana musí zlikvidovať Falun Gong
Vtedajší vodca strany Jiang Zemin reagoval ale na demonštráciu úplne odlišne. Rozhnevalo ho, že praktizujúci Falun Gongu zorganizovali takú veľkú demonštráciu pred vládnym areálom, znepokojoval ho rozsah a nezávislosť tejto praxe a jej duchovnú filozofiu považoval za nezlučiteľnú s ateizmom strany.
Jiang sa v ten večer rozhodol, že komunistická strana musí Falun Gong zlikvidovať.
ČKS následne začala s rozsiahlymi a koordinovanými útokmi proti praktizujúcim Falun Gongu.
Podľa novinových správ sa zdalo, že o tomto rozhodnutí rozhodol predovšetkým Jiang Zemin, vtedajší predseda ČKS. Zdroje citované denníkom Washington Post napríklad uviedli, že „Jiang Zemin sám rozhodol, že Falun Gong musí byť zlikvidovaný“ a „vybral si to, čo považoval za ľahký cieľ“. Niektorí analytici špekulovali, že zákaz Falun Gongu bol do veľkej miery motivovaný Jiangovou snahou upevniť si politickú moc v Politbyre ČKS. Iní to zas vysvetľovali tak, že Jiang a ďalší najvyšší predstavitelia považovali Falun Gong za protiklad ku stranou presadzovanému ateizmu a za hrozbu pre jej ideologickú hegemóniu v Číne. Koniec koncov, udržať režim prostredníctvom korupcie, násilia a osobných výhod je ťažké, keď také veľké percento obyvateľstva prijíma pravdivosť, súcit a toleranciu ako zásady, podľa ktorých sa oplatí žiť.
Na jar 1999 sa odohrala séria udalostí, ktoré vyvrcholili 20. júla úplným zásahom proti praktizujúcim. Koncom apríla už medzi kľúčovými členmi straníckeho vedenia koloval list Jiang Zemina s pokynmi na preštudovanie a realizáciu jeho smerníc. List opisoval Falun Gong ako štátneho nepriateľa, ktorého treba sledovať a kontrolovať, aby sa ochránila bezpečnosť ČKS. Memorandum z mája 1999, v ktorom sa uvádzali podobné body, bolo následne rozoslané členom strany po celej Číne.
10. júna 1999 Stály výbor politbyra vytvoril Úrad 610 ako organizačnú zložku Čínskej komunistickej strany. Jediným cieľom Úradu 610 bolo – a stále je – monitorovať, sledovať a prenasledovať praktizujúcich Falun Gongu (a iných nepohodlných náboženských skupín).
Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť sú v Číne oficiálne postavené mimo zákon
20. júla 1999 bezpečnostné zložky zadržali stovky praktizujúcich Falun Gongu. O dva dni neskôr, 22. júla, bol oficiálne vyhlásený „zákaz“ Falun Gongu.
Čínski právnici a medzinárodný experti: Toto prenasledovanie je nezákonné
Podľa právnych expertov nemal Úrad 610 ani ČKS zákonné oprávnenie konať v mene štátu a prijať proti Falun Gongu takéto opatrenia. Navyše, podľa čínskych právnikov i medzinárodných expertov, napríklad z Nadácie pre ľudské práva v USA (Human Rights Law Foundation), je samotný zákaz praktizovania Falun Gongu nezákonný, ako podľa čínskeho, tak aj podľa medzinárodného práva.
Na začiatku prenasledovania tlač kontrolovaná komunistickou stranou vyhlásila, že Falun Gong je zakázaný ako hrozba pre spoločenský poriadok a tiež pre jeho „teizmus“ a to, že hodnoty pravdy, súcitu a tolerancie boli nezlučiteľné s marxistickým materializmom. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, Falun Gong nebol zakázaný ako „zlé náboženstvo“ alebo „zlý kult“. Táto hanlivá nálepka bola použitá až tri mesiace po začatí zásahu, a to ako prostriedok na oslabenie sympatií verejnosti k praktizujúcim a ako ospravedlnenie zákazu ex post.
Zákaz literatúry a iných materiálov Falun Gongu
Podľa oficiálnych dokumentov vydaných Úradom verejnej bezpečnosti v júli 1999, je verejné vystavovanie akýchkoľvek symbolov alebo obrázkov spojených s Falun Gongom zakázané, rovnako ako vlastnenie alebo distribúcia kníh alebo iných materiálov propagujúcich Falun Gong, zhromažďovanie sa s cieľom praktizovať cvičenia Falun Gongu, alebo organizovať sa proti zákazu praktizovania.
Tí, ktorí naďalej praktizujú Falun Gong (aj keď len v súkromí svojho domova) alebo sa snažia pokojne vzdorovať represiám, sú často väznení, mučení a niekedy aj zabíjaní, pretože bezpečnostné sily sa ich snažia prinútiť, aby sa vzdali svojho duchovného presvedčenia. Tí, ktorí sa pod nátlakom vzdajú tejto praxe, sú po prepustení sledovaní a prenasledovaní v snahe zabrániť im, aby sa Falun Gongu znovu venovali. Nútená náboženská konverzia bola pôvodným – a zostáva aj konečným cieľom kampane Čínskej komunistickej strany proti Falun Gongu.
Nasledujúci článok: Spustenie teroru
Z anglického originálu: https://faluninfo.net/falun-gong-story-origins-how-the-persecution-started/
