Odhodlaný pomôcť, zatknutý a prepustený

Vďaka tomu, čím si prešiel, sa Zhao Ming stal žijúcou legendou medzi praktizujúcimi. Narodil sa v rodnom meste zakladateľa Falun Gongu, v Changchune. Vyštudoval prestížnu pekinskú univerzitu Tsinghua, kde od roku 1993 pracoval ako uznávaný vedúci sieťových inžinierov, a kde tiež získal ocenenie „výborný zamestnanec“. Vďaka nemu sa na univerzite Falun Gong veľmi rozšíril a škola bola po celej Číne známa tým, že na nej tisíce študentov a tiež profesorov cvičilo Falun Gong. Zhao tu bol kontaktnou osobou. V roku 1999, keď mu vypršala zamestnanecká zmluva, odišiel postgraduálne študovať výpočtovú techniku na Trinity College do Írska a taktiež sa tam stal kontaktnou osobou pre Falun Gong.

Zhao Ming

Potom, čo v roku 1999 začalo prenasledovanie, sa k nemu dostali správy, že študenti na Tsinghua sú vystavení masovému zatýkaniu, rozhodol sa, že im pôjde na pomoc. „Keď som na stránkach Minghui.org čítal, aké rafinované spôsoby mučenia na nich polícia a väzenská stráž používa, aby ich prinútila podpísať tzv. dvojitý sľub, pýtal som sa sám seba, či by som niečo také vydržal. Na Vianoce 2000 som šiel do Číny na prázdniny. Nepokojné svedomie a moja viera v pravdivosť ma zakrátko priviedli do Štátneho úradu pre apely v Pekingu. Tu som vyplnil formulár, v ktorom som sa sťažoval na nespravodlivé zaobchádzanie s praktizujúcimi Falun Gongu. Ihneď na mieste som bol zadržaný!“ rozpráva Zhao.

Po vyplnení formuláru ho policajti zbili a nariadili deportáciu späť do Dublinu. Na letisku sa však otočil a vrátil. Následne ho zatkli, zbili a eskortovali do väzenia v jeho rodnom meste. Vďaka snahám jeho rodiny ho po pár týždňoch prepustili. Zobrali mu však pas a snažili sa ho donútiť k prehláseniu, že už nikdy nebude protestovať.

Podarilo sa mu vytvoriť skupinu praktizujúcich v Pekingu, ktorá plánovala ísť v počte niekoľkých stovák na Námestie nebeského pokoja. Medzitým ho však znovu zatkli a kruto mučili. Na námestie sa nakoniec dostala len zhruba stovka praktizujúcich (vrátane neho) a všetkých ich pozatýkali. Mingovi sa však podarilo ujsť a po ceste späť ešte spôsobiť poriadny rozruch v jednom obchodnom centre a na jeho streche, kde držal transparent s nápisom Falun Gong tak, že ho videlo tisíce prechádzajúcich áut z priľahlých ciest i diaľnic; potom sa ďalej schovával. Od tejto doby sa mu tiež podarilo vypracovať novú stratégiu, teda chodiť priamo k ľuďom, nie k vláde. Tisíce praktizujúcich ho nasledovalo. Po pár týždňoch ho však znova zatkli a presúvali medzi rôznymi inštitúciami, kde vždy strávil v priemere dva týždne. Celkovo bol bez akéhokoľvek súdneho procesu zadržaný v šiestich rôznych zadržiavacích centrách a pracovných táboroch v Pekingu takmer dva roky. Najhoršie z celého tohto otrasného maratónu pre neho bolo, keď ho dozorcovia niekedy mučili až siedmimi elektrickými obuškami naraz alebo keď ostatným väzňom nariadili, aby ho nenechali spať. Chceli, aby sa tak úplne pomiatol. Pri inej príležitosti ho zas 10 ľudí naraz bilo drevenými palicami po členkoch, kolenách a ušiach – potom nebol schopný dva týždne hovoriť, chodiť a niekoľko dní dôjsť na turecký záchod.

V roku 2002 sa írskej vláde spolu so študentskou asociáciou absolventov Trinity College v Írsku a Amnesty International podarilo vyjednať jeho prepustenie, aby mohol doštudovať univerzitu. Za jeho prepustenie sa v osobných jednaniach s čínskym premiérom vyslovil aj írsky predseda vlády Bertie Ahern a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, Mary Robinsonová. Šesť lordov a biskup z Oxfordu šli apelovať priamo na čínsku ambasádu v Londýne. Dublinský starosta apeloval za Mingovo prepustenie priamo pri svojej návšteve Pekingu. Aj napriek faktu, že Írsko je v pomere s inými veľmocami malé, apely za jeho prepustenie mali účinok. Bolo to tiež vďaka tomu, že sa o ňom vedelo. Jeho rodinu o tom, kde sa nachádza, však nikto neinformoval. Našiel ho až jeho brat, ktorý obvolával všetky väznice v Pekingu.

Momentálne žije v Írsku a využíva svoje počítačové vzdelanie k informovaniu sveta o prenasledovaní v Číne. Tiež sa stretáva s vplyvnými ľuďmi, pričom verí, že snahy o informovanosť západného sveta môžu mať účinok na stlmenie prenasledovania: „Čínska komunistická strana sa obáva práve toho, že jej zlé činy budú známe vonkajšiemu svetu a budú vonkajším svetom odsúdené“, myslí si Zhao Ming. Prvého mája 2007 navštívil Českú republiku ako hosť akcie „Letná 2007 – Prvý máj bez komunistov a nikdy inak“. Podnikol tu rozhovory s mnohými vplyvnými médiami a tiež prednášal v mestskej knižnici.

David Kilgour, obhajca ľudských práv, autor správy o odoberaní orgánov praktizujúcim Falun Gongu a Zhao Ming sa stretli v roku 2007 v Prahe.

„Aj keď sú spomienky na to, čím som si prešiel, stále so mnou, žijem si pomerne šťastne. Avšak keď premýšľam o tom, čím som si prešiel, uvedomujem si tiež, že v tomto okamžiku existujú tisíce nasledovníkov Falun Gongu, ktorí vo väzeniach v celej Číne prežívajú rovnaký druh mučenia.“

„Sila spravodlivosti sa rozširuje a zlá sila prenasledovania bola potlačená. Úspešná kampaň za moje prepustenie skutočne ukázala silu pokojných apelov. Nepovažujte prosím režim, ktorý prenasleduje ľudí, za mocný. Nepovažujte svoje úsilie za nepatrné alebo nedôležité len preto, že ste mierumilovní, všetci ste silní! Keď v čínskych väzeniach zvonia telefóny zo zahraničia, dozorcovia sú skutočne vydesení“, povzbudzuje ľudí Ming.

Že takéto snahy môžu mať niekedy až nečakaný dopad, sa tiež mohol sám presvedčiť, keď ako jeden zo svedkov po svojom prepustení svedčil na španielskom národnom súde, ktorý neskôr vydal historický medzinárodný precedens, keď začal dva súdne procesy, ktoré súdia desať vysokých funkcionárov komunistickej strany Číny za genocídu Falun Gongu v Číne a za genocídu, ktorá sa dej v Tibete. „keď ma mučili, pomyslel som si, že jedného dňa budú všetci títo zločinci vzatí na zodpovednosť za to, čo spravili. Teraz sa to stáva skutočnosťou“, uzatvára Ming.

Podrobnosti Mingovho mučenia

V priebehu svojho dvojročného väznenia ho najskôr poslali do obvodného zadržiavacieho strediska v Haidane. Držal tu svoju prvú protestnú hladovku, pričom ho takmer zabili agresívni spoluväzni, keď sa ho pokúšali násilím kŕmiť. Potom bol presunutý do zadržiavacieho strediska Daguang v Changchune, kde sa dozorcovia snažili využiť Mingovho otca, aby syna prinútil podpísať záruku nepraktizovania. Nasledovalo centrum pre drogovo závislých vo Weizigou v Changchune (odkiaľ vysťahovali všetkých skutočných narkomanov a naplnili centrum výlučne praktizujúcimi). V zadržiavacom stredisku v Pekingu znovu držal hladovku a väzni sa mu opäť snažili napchať do úst čokoľvek. V zariadení pre presun väzňov, ktoré bolo súčasťou pekinského pracovného tábora, Mingovi nariadili, aby sa prešiel po dvore nahý. Práve tu po prvý krát zakúsil, čo je to elektrický obušok.

To najhoršie však malo ešte len nasledovať. Zhao Ming bol presunutý do pracovného tábora Tuanhe v Pekingu. Takmer ho nenechali spať a potom ho strčili do cely so šestnástimi recidivistami.

Neustále ho bili a musel sedieť v umývadle s hlavou medzi kolenami. Potom ho nechali ohnutého v páse vliezť pod nízku posteľ, s tvárou pri chodidlách a po posteli rôzne skákali. Po tomto si po dva týždne nemohol čupnúť ani na turecký záchod, a tak to držal v sebe. Medzitým títo recidivisti pracovali na ostatných praktizujúcich. Všetkých ich zlomili a prinútili podpísať prehlásenie, že už nebudú praktizovať, aj keď jedného z nich museli predtým niekoľkokrát znásilniť. O tri týždne začali na Mingovi znovu pracovať táboroví dozorcovia – no tentokrát to bolo len o presviedčaní a straníckych princípoch. Pokračovali však elektrickými obuškami a nakoniec ho zlomili, podpísal prehlásenie, nie o tom, že by sa zriekal Falun Gongu, ale pripúšťal v ňom, že jeho zadržanie bolo oprávnené. Prehlásenia sa však o pár dní zas zriekol.

Vďaka jeho neobyčajnej vzdorovitosti sa stal inšpiráciou aj pre ostatných väznených praktizujúcich, a to i v ostatných pracovných táboroch. Preto ho premiestnili do izolovanejšieho ženského tábora v Xina´ane. Tu ho najprv čakalo päť dní bez spánku. Potom musel každý deň od rána do večera stáť alebo kľačať. Potom ho opäť mučili a neustále k nemu posielali ženy, ktoré sa zriekli svojej viery, aby ho presvedčili. To však tiež nefungovalo a namiesto toho sa mnoho žien po rozhovore s ním znovu vrátilo ku svojej viere naspäť.

 „ /máj 2001/ ...mučenie sa zintenzívnilo. Bol som dlhodobo nútený zotrvávať v pozícii „lietadla“, teda opretý chrbtom o stenu s hlavou smerujúcou k zemi a s rukami za chrbtom, vystrčenými smerom hore a opernými o stenu. Pravidelne na mňa kričali a bol som bitý. Celú dobu som mal zakázané spať. Dva týždne v kuse som bol nútený stráviť v podrepe. Dodnes dôsledkom toho strácam cit v nohách. Bol som umiestnený na samotku, niekoľko dní som musel stáť v pozore a to dvadsať hodín denne, čo vyústilo v opuchy rúk a nôh. Vymedzili mi špinavú prácu, zber a usporadúvanie väzenských odpadkov. (Z miestoprísažného prehlásenia Zhao Minga, svedectvo v kriminálnom prípade WSC 548 (2002), Hongkong)

V tej dobe už bolo dojednané jeho prepustenie, a tak ho premiestnili späť do Tuanhe, a predtým ako vedel, že sa ho chystajú prepustiť, zavolali si ho priamo do riaditeľskej kancelárie. Tam ho policajti pomocou mučenia elektrickými obuškami donútili podpísať prehlásenie, ktoré neskôr vyhlásil za neplatné. Tesne pred odletom sa ešte na chvíľu stretol s rodinou a od tej doby ju už nevidel. Do Číny sa už odvtedy nevrátil.

Pozn.: Popis mučenia bol sčasti prevzatý z knihy Jatka od investigatívneho novinára Ethana Gutmanna