Príbeh Danshan: Mama roky trpela v pracovnom tábore

Október roku 2000 by sa dal nazvať ako začiatok našej rodinnej tragédie. Raz, keď sa môj otec vrátil s dobrou náladou domov od tety nám niekto zatelefonoval a oznámil nám, že moja mama, učiteľka v škole pre deti so špeciálnymi potrebami, bola zatknutá pre jej vieru vo Falun Dafa.

Danshan 768x512

nedávna fotka Danshan

V tej dobe sme obaja s otcom čítali knihy Falun Dafa a cvičili sme cvičenia. Avšak keď sa môj otec vrátil z policajnej stanice, dokonca aj keď si myslel, že Falun Dafa je dobrý a veril, že čínske médiá klamú len aby prenasledovanie ospravedlnili, neodvážil sa viac praktizovať. Ja som bola príliš malá na to, aby som chápala, čo sa deje. Dokonca som nerozumela ani tomu, kam mama ide.

O niekoľko dní neskôr som nakoniec pochopila. Kopa našich príbuzných prišla k nám a snažili sa ma presvedčiť, aby som požiadala mamu, nech sa vzdá praktizovania Falun Dafa. Bola som len na základnej škole, no správanie mojich príbuzných ma šokovalo. Mnohokrát som čítala knihy Falun Dafa a vedela som, že hovoria o tom, ako sa stať lepšími ľuďmi. To, o čo ma žiadali príbuzní bolo, aby som klamala.

Snažila som sa im to vysvetliť. No môj otec ani ostatní príbuzní sa o to nestarali a povedali mi, že som hlúpa. Ich slová sa ma dotkli, nemohla som prestať plakať. Keď som odchádzala z izby, otec ma požiadal, aby som priniesla všetky Dafa knihy, aby ich mohol poslať na policajnú stanicu. Nikdy som jeho tvár nevidela takú pokrútenú, ako vtedy.

Vo svojej izbe som sa cítila príliš v panike a vystrašene na to, aby som otca neposlúchla, no zároveň som sa kníh vzdať nechcela. A tak som dala do papierovej tašky balík komiksov, aby vyzerali tak ako knihy, prešla som cez obývačku kde bol a šla som tašku vyhodiť do odpadkov vonku. Otec vyzeral, že mi verí a nikdy sa už na to nepýtal, takže knihy Falun Dafa som naďalej mala vo svojom stole.

Počula som, že moja mama mala zdravotné problémy a bola som veľmi šťastná, pretože mi niekto povedal, že je to okolnosť, pre ktorú ju nemôžu prijať do mnohých pracovných táborov. Takže som si myslela, že mama sa čoskoro vráti. Avšak mýlila som sa. Mamu poslali do pracovného tábora Masanjia. Ja som tak bola ponechaná na život s otcom.

Prostredie zadržiavacieho centra

Raz ma otec s maminou sestrou vzali do zadržiavacieho centra, kde bola moja mama. Pamätám si odtiaľ len to, že celé prostredie bolo naplnené panikou a smútkom. Nikto nevyzeral normálne a ľudia sa správali takmer bláznivo. Boli tam ľudia, ktorí boli odmeraní a chladní. Boli tam policajti, ktorých reč bola tak odporná, že som sa z toho cítila zle. Povedali, že Falun Gong je národný problém a ako kážu pravidlá komunistickej strany, neušetria nikoho, kto sa praktizovania nevzdá. Po tomto začali príbuzní mamy plakať ešte viac. Popoludní sme odišli s úplne pošliapanými nádejami.

Od roku 2000 do roku 2014 moju mama dvakrát poslali do pracovného tábora Masanjia, mnohokrát do centier na vymývanie mozgu a viac než 7-krát do väzenia. Nespočetne mnohokrát ju terorizovala polícia.

Strach o mamu

Keď bola mama preč, väčšinou som bola doma sama, keďže otec bol zaneprázdnený v práci. Cítila som, že som odlišná od iných študentov a žila som väčšinou v depresii. Aj potom, čo mamu prepustili, stále som bola veľmi vystrašená, že ju policajti odvlečú z trhu alebo z jej školy. Keď prichádzala domov neskoro, stála som pri okne a premýšľala o všetkých tých zlých veciach, ktoré sa jej mohli stať. Tieto myšlienky ma napĺňali hrôzou a moja myseľ nevedela s týmito myšlienkami prestať, až kým som ju neuvidela.

Aby som povedala pravdu, doma to tiež nebolo bezpečné. V roku 2005 prišli do nášho domu a vzali mamu protizákonne do pracovného tábora Masanjia. Niekedy si myslím, že ak by som nemala silu viery, vyvinula by som si už v mladom veku psychickú chorobu.

Tresty v škole

Raz moja učiteľka na základnej škole, pani Sun, prišla do triedy a povedala nám, aby sme podpísali petíciu pre charitu, a tak som tam dala podpis bez väčšieho premýšľania. Po niekoľkých dňoch som sa však od spolužiačky dozvedela, že to vôbec nebolo pre charitu. Bol to sľub, že nebudeme praktizovať Falun Gong. Myslím, že moja učiteľka mi klamala, pretože vedela o mojej situácii doma.

Na strednej škole so mnou učitelia zaobchádzali inak ako s ostatnými. Učiteľka, pani Huang, ma často po škole nechávala upratovať. Neskôr, pretože mu moja mama povedala o skutočnej situácii Falun Dafa, ma učiteľ pán Chu bral odlišne, trestal ma tvrdšie než ostatné dievčatá a hovoril so mnou zvláštnym spôsobom.

Podozrivé zdravotné testy v pracovnom tábore

Aj keď sme vedeli, že Čínska komunistická strana zabila mnohých praktizujúcich Falun Gongu, nevedeli sme o násilných odberoch orgánov, až kým svedkovia neprezradili, že ČKS zabíja praktizujúcich pre ich orgány.

V pracovnom tábore policajti robili zadržiavaným zdravotné testy orgánov. Vraveli síce, že sú kvôli zdravotnému stavu uväznených, no v skutočnosti boli na testovanie životne dôležitých orgánov. Testy ukázali, že orgány mojej mamy sú v zlom stave, dokonca aj keď sa v tom čase cítila v poriadku a nebola chorá viac než 20 rokov. Uvedomili sme si, že mama mala šťastie.

Mnohí jej priatelia z pracovného tábora zmizli. Napríklad žena menom Jie Jiang zmizla v pracovnom tábore Masanjia v roku 2007. Jiang poslal policajt do nemocnice Lekárskej univerzity v Shenyangu pre jej žalúdočný problém.

Po niekoľkých dňoch mama započula, ako hovoria: „Meno Jie Jiang môžeme vymazať zo zoznamu.“ V tej dobe nikto nerozumel, o čom ten policajt hovorí. Až po niekoľkých rokoch sme sa dopočuli, že mnoho ľudí zomrelo v dôsledku odobratia orgánov v pracovnom tábore Masanjia a v mnohých nemocniciach podobných tej v Shenyangu, ktoré pomáhali ČKS zabíjať ľudí kvôli orgánom.

Útek do zahraničia

V roku 2012 som sa uchádzala o štúdium v zahraničí a prijali ma na Štátnu univerzitu v Arizone. Prišla som do Spojených štátov na študentské víza a začala som tu nový život. Medzitým moja mama dostala pas a turistické víza do USA, no nebezpečenstvo sa ešte neskončilo.

V roku 2014 prišiel policajt k nám domov a povedal otcovi, že potrebujú mame odobrať krv, no nepovedal načo. Otec odmietol a povedal im, že moja mama je dobrým občanom a pomáha rodine, a že to, čo robia, nie je legálne. Aj napriek tomu však polícia poslala ľudí, aby mamu sledovali v práci aj doma. Dokonca sa pokúsili uprostred noci vlámať do nášho domu.

Jedného dňa ju čakali v dome, aby jej odobrali vzorky krvi. Otec jej zavolal, aby ju varoval, nech nechodí domov. A tak namiesto toho rýchlo odišla na letisko. Podarilo sa jej odletieť do USA. Ak by tak nespravila, polícia by ju odviedla. Ak by nekonala tak rýchlo, polícia by jej mohla zamraziť víza, či dať jej meno na list osôb so zákazom vycestovať.

Našťastie je tu teraz mama so mnou. Môj otec však ostal v Číne a našu rodinu delí oceán. Avšak aspoň nateraz tu môžeme slobodne praktizovať a moja rodina v Číne je ušetrená od neustáleho obťažovania.

 

Článok v angličtine: http://fofg.org/personal-stories/danshans-story-years-mother-suffered-labor-camp/

Pin It
© Copyright Slovenská Asociácia Falun Gong 2017.

Search