(Clearwisdom.net) V apríli 2002 zatkli úradníci niekoľko praktizujúcich a mňa za cvičenie Falun Gongu a zadržiavali nás v podzemnej chodbe pod policajným úradom. Šero na chodbe zdôrazňovalo kruté tváre policajtov. Vypočúvali nás jedného po druhom. Keď im mladý muž odmietol povedať svoje meno, policajt si odpásal svoj opasok a začal ním šľahať mladého muža. Bez rozmýšľania som sa hodila na praktizujúceho a zakryla som svojimi rukami jeho hlavu, aby som ho chránila. Opasok dopadol na moje ruky a hlavu. Ako ma šľahal opaskom, policajt kričal, "Nemiešaj sa to toho! Aký je tvoj vzťah k nemu?"
"Je to môj mladší brat. Odlož svoj opasok, inak budeš ľutovať to, čo robíš!" odpovedala som prísne. Ako nás policajt naďalej šľahal svojím opaskom, priblížila sa k nám malá postava zo svetlejšej časti chodby, kričiac, "Otec", ako sa približovala. Postavička vybrala z vrecka nejaké keksy a začala ich chrúmať.
Policajt nás prestal šľahať. Ako sa pozeral na syna chrúmajúceho keksy, jeho krutá tvár sa usmiala.
Keď niečo povedal svojmu synovi, otočil sa a chcel nás opäť šľahnúť.
Nechala som praktizujúceho a pomaly som sa postavila. Pozerajúc sa na tohto šesťročného chlapčeka, ktorý si pochutnával si na keksoch ignorujúc to, čo sa tu dialo, bola som prekvapená, aký ľahostajný je chlapček k ukrutnostiam, ktoré sa dejú priamo pred ním.
Povedala som mladému policajtovi prísne, "Vezmi toho chlapca preč!"
Mladý muž bol chvíľu prekvapený, ale rýchlo odpovedal, "Neboj sa. Môj syn toho už zažil dosť. Nebude vyľakaný takouto scénou."
V tom momente som pocítila vo svojom srdci veľký smútok. Prehovorila som k nemu nekompromisným tónom, "Odveď toho chlapca! Jedného dňa v budúcnosti, keď pochopí, že si zlomyseľne a surovo bil najsúcitnejších ľudí na svete, bude sa hanbiť, že mal otca ako teba! Úplne si ťa prestane ako otca vážiť!"
Policajt zostal stáť omráčený na náhle tichej chodbe a jeho kolegovia sa na neho uprene pozerali.
O niekoľko momentov neskôr pomaly spustil svoju ruku a nasadil si opasok. Chytil svoje dieťa za malú rúčku a skloniac hlavu kráčal preč. Po niekoľkých krokoch sa zastavil, otočil sa a zohol sa, aby povedal svojmu dieťaťu, "Povedz tete "Dovidenia". Povedz jej "Ďakujem"." Jeho hlas bol dosť hlasný na to, aby ho počul každý.
Chlapček sa otočil, zodvihol hlavu a povedal mi, "Ďakujem, teta. Dovidenia, teta."
Všetci sa pozerali, ako odchádzajú. Keď sa dostali na koniec tunela, mladý policajt sa zastavil. Otočil sa a zasalutoval nám svojou pravou rukou. Potom sa stratil v bielom otvore na konci chodby.
Neskôr nám povedali, že bol známy tým, že bil ľudí. Od toho okamihu ho však jeho kolegovia už nikdy nevideli nikoho biť.
Zdroj:http://www.clearwisdom.net/emh/articles/2005/3/25/58777.html
