So spravodlivými myšlienkami sa dajú prekonať aj najťažšie skúšky

Odhalenie zla vo vyšetrovacom centre Fangshan v Pekingu

3.12.2000 som išla do Pekingu a na námestí Tiananmen som rozprestrela transparent s názvom "Falun Dafa je dobrý". Okamžite som bola zatknutá a poslaná na policajnú stanicu Zhanqian. Po vypočúvaní som bola spolu s ďalšími praktizujúcimi premiestená do väzby v centre Fangshan. Dvaja policajti ma vzali do vypočúvacej miestnosti a pokúšali sa ma prinútiť povedať moje meno a adresu. Ja som s nimi nespolupracovala, a tak mi spútali ruky za chrbtom k železnému kruhu ktorý bol upevnený v betónovej podlahe. Potom mi násilne kopali do nôh. Použili ťažký predmet ktorým ma búchali po hlave, a takto ma bili a kopali až do polnoci. Potom ma vytiahli von na dvor a pripútali ma k stromu. Mrazivý vietor prenikal až do kostí. Vonku snežilo a ja som sa triasla od zimy. Putá sa mi zarezávali do svalov. Asi o 4 hodine ráno ma odviazali. Potom ma vzali do jednej kancelárie a pripútali ma k radiátoru. Odporovala som zlu celú noc, vydržala som bitia a chlad vďaka sily ktorú my dal Učiteľ a vďaka mojej rozhodnosti v Dafa. Učiteľ, ďakujem!

Na druhý deň bolo v kancelárii 7 alebo 8 policajtov. Hlavný z nich povedal, "Stále nechceš povedať svoje meno a adresu?" Ďalší ma zastrašovali, "Prinesme elektrický obušok. Zatlčme jej pár ostrých bambusových paličiek pod nechty. Potom uvidíme čo bude hovoriť." Zložili mi preč želiezka, dávali mi facky, kopali ma a bili, a potom ma chytili za vlasy a hlavou mi silno udreli do steny. Snažila som sa vstať, ale zakaždým ma zrazili k zemi. Mala som závrat. Tak ma zbili že mi takmer nebolo poznať tvár. Postupne sa takto striedali a bili ma celé ráno. Poobede policajti vzali špinavú hodvábnu handru a tesne mi ju omotali okolo hlavy, krku, úst a nosa, takže som mohla dýchať iba veľmi ťažko. Moje ruky boli stále pripútané k radiátoru. Vtedy som si spomenula, že v knihe Zhuan Falun Učiteľ povedal, "V Indii je veľa majstrov jogy, ktorí dokážu sedieť vo vode alebo byť zakopaní do zeme na mnoho dní. Úplne sa utíšia, a môžu dokonca ovládať údery svojho srdca." Len čo sa táto myšlienka objavila, do mojich pevne zaviazaných úst a nosa vošiel vzduch, a ja som mohla dýchať úplne voľne. Bola som takto zviazaná viac ako 4 hodiny. Znova som prekonala strašné mučenie. Policajti znova žiadali, "Vzdáš sa Falun Gongu alebo nie?" Odpovedala som s rozhodnosťou, "Nespravila som nič zlé. Nemali by ste sa takto ku mne správať. Nedávate mi žiadne jedlo ani vodu, a nenecháte ma spať. Okrem toho ste ma násilím dostali do takejto situácie. Zahajujem protestnú hladovku." Nedovolili mi spať celú noc, a z času na čas ma vypočúvali.

Tretí deň ma vzali do inej vypočúvacej miestnosti k tretej skupine policajtov. Dali mi na ruky želiezka a kruto ich zatiahli až sa mi zaryli do tela. Moje ruky okamžite napuchli, najprv do červena a potom do modra. Potom policajt povedal, "Pozrite sa na ňu po desiatich minútach". Cítila som ako sa mi v zápästiach otáča Falun. Pochopila som, že červené opuchnutie a zmena farby mojich rúk je karma. Nie je to časť mňa. Nie som to ja ale moja karma ktorá cíti bolesť. O desať minút prišiel policajt späť a nedokázal to pochopiť. Vzápätí mi pritiahol želiezka ešte viac a povedal že ma príde pozrieť za 45 minút a potom sa uvidí či budem spolupracovať alebo nie. Vtedy som si spomenula, čo Učiteľ povedal v Zhuan Falune, "Telo v inej dimenzii sa môže zväčšiť alebo zmenšiť." Želiezka sú v tejto dimenzii a nemajú na mňa účinok. Hoci polícia so mnou zaobchádzala týmto spôsobom, moje ruky necítili žiadnu bolesť. O 45 minút policajt prišiel a zistil že ma to vôbec nezmenilo. Bol z toho zmätený a podráždený, ale aj prekvapený. "Necítiš žiadnu bolesť?" Ako to povedal, zrazil ma na zem a začal ma kopať a biť. Bil ma tak silno že si poranil ruku. Potom sa ma už neodvážil biť rukami a začal hľadať nejakú náhradu. Keď si uvedomil že mám pevne spútané ruky, začal mi do nich kopať svojimi koženými topánkami. Spomenula som si čo povedal Učiteľ, "Tým že vaše srdce ostane nepohnuté, budete schopní zvládnuť všetky situácie" (článok "Odstráňte svoje posledné pripútanosti"). Hoci mi kopal do rúk, cítila som že boli veľmi ľahké a bez bolesti. Policajt nahnevane povedal, "Budem ti kopať do nôh až kým sa ti nezlomia. Je mi jedno že tým porušujem zákon."

Ďalší policajti ma bili až do 17 hodiny. Jeden z nich vzal potvrdenie o dvojtýždňovej väzbe a chcel aby som ho podpísala. Cestou do väznice policajt povedal, "Ak nebudeš spolupracovať, nebudeš prepustená ani keď ti trest vyprší."

V mojej cele bolo zadržaných viac ako 20 praktizujúcich. Tí už začali hladovku ktorou prehlasovali že praktizujúci Falun Gongu sú nevinní, že ich zadržiavanie je ilegálne a že by mali byť okamžite prepustení. Policajti nás začali ťahať jedného po druhom do chodby a spútali nám ruky a nohy. Putá boli tak utiahnuté že sa nám zarývali do tela. Niektorí praktizujúci nedokázali vydržať tú bolesť a prezradili im svoje mená a adresy. Niektorí z nich podpísali sľub že nebudú držať hladovku. Napokon sme ostali iba šiesti. Potom sme sa mali presunúť do kancelárie dozorcu, ktorá bola vzdialená asi desať metrov. Museli sme ísť kačacím krokom, pretože naše ruky a nohy boli spútané dohromady. Dozorcovia sa nám smiali že vyzeráme ako tučniaci. Pomyslela som si, "Ako možno s praktizujúcim takto zaobchádzať? Mala by som sa postaviť! Musím sa postaviť!" S touto myšlienkou som sa zázračne postavila, pričom želiezka a okovy boli stále zviazané k sebe. Takto som prišla do kancelárie dozorcu. Zápästia ma veľmi boleli kvôli želiezkam ktoré sa mi zarývali do tela. Pomyslela som si, "Dokážem sa zriecť aj svojho života. Táto bolesť je nič!" Bolesť okamžite zmizla a ja som opäť zažila mocnú silu Dafa.

Boli sme takto spútaní pol mesiaca. Prvých pár dní bolo najťažších, pretože ruky sme mali spútané za chrbtom a priviazané k putám na nohách. Asi 6. alebo 7. deň sme všetci začali prežívať rôzne nadprirodzené stavy. Cítili sme že máme veľký počet rúk, alebo že naše ruky sú spojené v polohe jie-yin a že sedíme veľmi pohodlne. Násilne nám podávali potravu cez trubicu ktorú nám strčili do nosa. Ak sme nespolupracovali, bili nás a nadávali nám. Povedala som im o Dafa, ale nepočúvali. Každú noc sme boli skrčení na betónovej podlahe. Bez prikrývok tam bolo v noci veľmi zima, takže sme sa dali tesne k sebe aby sme sa trochu zohriali. Odporná tekutina ktorú nám podávali sa nám vylievala po tvárach a šatách. Dokonca keď sme išli na WC, museli sme si kľaknúť a doplaziť sa tam. Druhí praktizujúci nám pomáhali umyť sa a očistiť si šaty. Jedna šesťdesiatnička odmietla násilné podávanie potravy, a tak ju dozorcovia kruto zbili, nohou jej stupili na hlavu a násilne jej vrazili trubicu do hrdla. Jedna vysokoškoláčka takisto nespolupracovala, tak ju chytili a šmarili ju smerom k posteli, keď od nej boli ešte dosť ďaleko, a ona prudko dopadla na zem. Niektorí praktizujúci vracali hneď ako bola trubica vytiahnutá, a tak dozorcovia vzali uteráky a priložili im ich k ústam a nosu, aby im nedovolili vracať. Trpeli sme veľkým množstvom neľudských mučení.

Hoci nás dozorcovia mučili takto kruto, aj tak sme im so súcitom propagovali Dafa. Vysvetľovali sme im princíp že dobro bude odmenené dobrom, zatiaľ čo zlé skutky sa stretnú s odplatou. Napokon sme si uvedomili, že nemôžeme dovoliť zlu aby zneužívalo ľudské bytosti na konanie takéhoto zla. Mali by sme zlo úplne zničiť. Pripravili nás o všetko. Teraz nám ostali len naše životy, takže by sme mali pokračovať v proteste použitím našich životov. Povedali sme dozorcom, že požadujeme naše bezpodmienečné prepustenie. Tí nepočúvali a stále nám nadávali a bili nás. Boli sme jednomyseľní a nedbali sme na prežitie či smrť, a tak zlo veľmi rýchlo vyčerpalo svoje triky. Spomenula som si ako Učiteľ povedal v článku "Odstráňte svoje posledné pripútanosti," "Ak sa kultivujúci dokáže vzdať myšlienky na život a na smrť za akýchkoľvek okolností, zlo sa ho bude určite obávať. Ak je toto schopný dosiahnuť každý praktizujúci, zlo samé od seba prestane existovať." Krátko na to sme boli prepustení.

Bola to cenná skúsenosť ako prejsť cez skúšku. Vďaka nej som pochopila, že myšlienka praktizujúceho v akomkoľvek momente môže určiť jeho budúcnosť. Keď som išla do Pekingu potvrdiť platnosť Dafa, mala som takú myšlienku že mi zaberie dva týždne kým sa vrátim. Napokon to naozaj trvalo dva týždne kým ma prepustili. Toto mi umožnilo uvedomiť si, že by sme nemali prijímať prenasledovanie zlom. Namiesto toho by sme mali úplne odporovať usporiadaniam zlých síl. Ak by som nebola mala takú myšlienku že to bude trvať tak dlho, nebolo by to tak dlho trvalo. Praktizujúci, musíme sa vzdať myšlienky na život a na smrť a zdolať každú výzvu s dôstojnosťou.

27.3.2002
Zdroj: http://www.clearwisdom.net/emh/articles/2002/4/7/20676.html

Pin It
© Copyright Slovenská Asociácia Falun Gong 2019.

Search