V 90. rokoch sa stal Falun Gong vďaka svojim pozitívnym účinkom na zdravie a myseľ populárny v celej Číne. V roku 1999 sa mu venovalo približne 100 miliónov ľudí. S touto popularitou sa komunistický režim v Číne nevedel zmieriť a zahájil voči nemu kruté prenasledovanie, ktoré trvá dodnes.
Dôvody prenasledovania sa dajú zhrnúť do štyroch oblastí:
- obava z popularity Falun Gongu
- prejav žiarlivosti vtedajšieho čínskeho vodcu Jiang Zemina
- duchovná povaha Falun Gongu naproti materialistickej povahe strany
- „pravidelná“ kampaň prenasledovania je charakteristická pre čínsku komunistickú stranu.
Obava z popularity Falun Gongu
Čím populárnejším sa stával Falun Gong, tým väčší bol odpor voči nemu zo strany vlády. Vodcovia strany sa obávajú každej veľkej, nezávislej skupiny, a Falun Gong bol pravdepodobne najväčšou. Keď sa knihy Falun Gongu stali bestsellermi v roku 1996, zakázali ich. Keď štátne médiá odhadovali, že Falun Gong praktizuje viac ako 70 miliónov ľudí – čo bolo viac ako členov strany – média začali útočiť na Falun Gong a štátna bezpečnosť začala sledovať a obťažovať jeho nasledovníkov.
Prejav žiarlivosti vtedajšieho čínskeho vodcu Jiang Zemina
Jiang Zeminov negatívny postoj voči Falun Gongu bol hlboko osobný, pochádzajúci z jeho závisti voči popularite praxe. Veril tiež tomu, že spustením prenasledovania v štýle kultúrnej revolúcie voči Falun Gongu si môže upevniť svoju moc.
„Komunistická strana musí potlačiť Falun Gong. Ako by sme mohli dopustiť, aby marxistická teória, ktorú hlásame, materializmus a ateizmus, v ktoré veríme, nepremohli to, čo propaguje Falun Gong? Pokiaľ by to tak nebolo, nestali by sme sa terčom výsmechu?“ napísal Jiang Zemin do listu starším funkcionárom Čínskej komunistickej strany 25. apríla 1999.
Jiang Zemin v snahe stupňovať tlak prehovoril 7. júla 1999 k zhromaždeniu politického byra ústredného výboru strany. V prejave Jiang obvinil praktizujúcich Falun Gongu z „boja so stranou a vládou o získanie priazne ľudí“. Ďalej vymedzil „postoj strany k Falun Gongu“ a nariadil „prísne zaobchádzanie“ s tými, ktorí sa nebudú chcieť postojom strany prispôsobiť. Ústredný výbor tak na základe Jiangovho prejavu vydal rozhodnutie o prenasledovaní Falun Gongu.
Duchovná povaha Falun Gongu naproti materialistickej povahe strany
Ideologické rozdiely medzi ateistickou Komunistickou stranou a duchovným Falun Gongom tiež hrali svoju úlohu. Hoci sa náboženstvo v Číne stáva opäť populárne a strana dovolila určité náboženské združenia, náboženské skupiny sa musia podrobiť štátu a ich vodcovia musia byť schválení stranou. Iné skupiny, ktoré sa rovnako ako Falun Gong rozhodli zachovať si svoj systém viery a odmietli sa poddať strane, sa tiež stretli s prenasledovaním, vrátane tibetských budhistov a členov podzemnej cirkvi.
„Pravidelná“ kampaň prenasledovania je charakteristická pre čínsku komunistickú stranu
Nakoniec, ako sa uvádza v knihe Deväť komentárov ku komunistickej strane (http://www.ninecommentaries.com/slovak/), prenasledovanie Falun Gongu je poslednou z neustáleho radu násilných kampaní, ktoré strana používa na to, aby pripomenula ľuďom, kto má moc a pestovala v nich pocit strachu. Mao Zedong raz povedal, že Čína by mala mať Kultúrnu revolúciu každých sedem alebo osem rokov. Naozaj, od 50-tych rokov neprešlo ani 10 rokov bez nejakej násilnej, štátom vedenej kampane zameranej na masy. V kampaniach na potlačenie „kontrarevolucionárov“, cez Veľký skok vpred, Kultúrnu revolúciu, masaker na námestí Tiananmen, až po Falun Gong, strana zabila 60-80 miliónov čínskych občanov.
