Cindy Drukier a Jan Jekielek, The Epoch Times
Pandémia chrípky prichádza, na tom sa zhodujú svetoví zdravotní odborníci. Zostáva otázkou kedy sa to stane a ako efektívne na to zareagujú naše zdravotné zariadenia.
"Nie je spôsob, akým udržať túto vec v zárodku; stane sa to. Otázkou zostáva kedy," hovorí pán Trevor Corneil, profesor na vysokej škole Britskej Kolumbie a člen tímu plánovania vzdušných pandémii chrípky.
Kmeň chrípky typu H5N1, známej aj ako "vtáčia chrípka", po prvýkrát vzbudil pozornosť svojím potenciálom vyvinúť sa do pandémie v januári roku 2004. V tom čase zúrila smrteľná vtáčia epidémia v Ázii a objavila sa v častiach Európy a Severnej Ameriky. Zdevastovala hydinových farmárov stratou viac ako 100 miliónov vtákov, následkom choroby samotnej alebo preventívneho vyradenia. Zvony začali biť na poplach už pred 18 mesiacmi, keď chrípka "prekročila medzidruhovú bariéru" a po prvýkrát sa začala objavovať na ľuďoch v Thajsku a vo Vietname.
Teraz vystupuje dôkaz prenosu z človeka na človeka, základný predpoklad pre výskyt pandémie. Podľa nedávnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), hoci nákaza z človeka na človeka sa nepotvrdila, vo Vietname "sa vzorec choroby mení spôsobom, ktorý túto možnosť podporuje."
Je mnoho dôvodov, prečo sa odborníci pripravujú na najhoršie. Jeden je, že podľa p. Corneila sa "veľké vypuknutie prihodí každých 15-25 rokov". "Teraz je tomu takmer 30 rokov... prišiel čas." Najhoršie v 20. storočí bolo vypuknutie Španielskej chrípky v roku 1918-1919, ktorá zabila viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete; tiež to začalo ako vtáčí vírus.
Ďalším dôvodom pre záujem je vysoká úmrtnosť tých, čo sú nakazení. Zo 100 prípadov H5N1 zaznamenaných WHO na ľuďoch vo Vietname, Thajsku a v Kambodži, 55 umrelo. "Vírus H5N1 s touto schopnosťou by mohol viesť ku globálnej pandémii a k miliónom úmrtí po celom svete," varuje správa WHO.
V Kanade pán Corneil očakáva, že "20% Kanaďanov sa nakazí, vrátane jednej tretiny poskytovateľov zdravotníckych služieb." Ako uvádza, keď bude toľko ľudí chorých, bude to mať obrovský vplyv na poskytovanie zdravotníckych služieb, ako aj na ekonomiku.
Austrálsky minister zdravotníctva, Tony Abbot, predpokladá, že v jeho krajine vyhľadá "2.6 milióna Austrálčanov zdravotnícku starostlivosť, 50.000 bude potrebovať hospitalizáciu a 13.000 ľudí podľahne."
Centrum pre dohľad a prevenciu chorôb predpovedá, že aj "pandémia strednej úrovne" by ovplyvnila "medzi 15 až 35% populácie USA." Po celom svete by počet úmrtí mohol byť až 7.4 milióna.
Potenciálnou dobrou správou je, že s globálnym dozorom nad ochoreniami a strategickým plánovaním sa dá predísť najhoršiemu. Rozhodujúcim prvkom v tejto hre mocných je však efektívna komunikácia medzi globálnymi zdravotníckymi orgánmi.
Práve tu je však háčik. Systém sa zrúti, ak sa informácie nezdieľajú rýchlo a úplne. Mnoho ľudí pochybuje o hodnovernosti správ spoza čínskych hraníc, najmä kvôli počiatočnému zakrývaniu epidémie SARS a histórie popierania problémov, ktoré sa objavili.
"Čína zostáva otázna," hovorí pán Corneil, popisujúc situáciu tam ako "veľkú záhadu". Donedávna z veľkých prepuknutí vtáčej chrípky v ôsmych ázijských krajinách, Čína pripustila iba 50 prípadov, ktoré "úspešne...dostala pod kontrolu," podľa čínskych štátom riadených médií.
"Je tu neustály zápas o to, čo sa vlastne stalo v Číne... medzi WHO a Čínou. Vedci a lekári hovoria jednu vec a vláda hovorí inú. Vo väčšine iných krajín nie je politické zasahovanie do informácií, ktoré sa vypúšťajú na verejnosť," hovorí pán Corneil.
Zdroj: http://www.pureinsight.org/pi/articles/2005/7/4/3106.html
